Niekedy stačí vybrať si správne miesto, správny čas a stretnúť tých správnych ľudí, aby sa z obyčajnej dovolenky stal nezabudnuteľný zážitok.
Všetko sa to začalo vďaka mojej mame. Práve ona bola mojou prvou inšpiráciou, keď začala objavovať krásy zahraničia trochu inak – na bicykli. Každý rok mi rozprávala o miestach, ktoré navštívila, ukazovala nádherné fotografie a ja som si postupne hovorila, že toto musím raz vyskúšať aj ja
Mama ma síce upozorňovala, že na takéto cyklodovolenky chodia prevažne staršie ročníky :D, no povedala som si: Kým nevyskúšam, nezistím, aký je to skutočný pocit.
A tak som to skúsila! A musím povedať, že ma to príjemne prekvapilo. Objavila som čaro dovolenky, na ktorej spojíte šport, pohyb, dobrodružstvo a spoznávanie množstva krásnych miest. Zároveň ma fascinovalo, v akej kondícii boli mnohí cyklisti, často aj vo vyššom veku ako ja ( 37). Boli to ľudia, ktorí celý život milovali bicykel a dokazovali, že vek rozhodne nie je prekážkou
A práve vtedy sa začala moja vlastná cesta za hranice – na dvoch kolesách. Volám sa Diana a začala som chodiť na cyklodovolenky od roku 2022 a klasickú dovolenku som radikálne vymenila za aktívne spoznávanie nových miest, krajín a zážitkov
Ako prvý článok som si pre vás pripravila rozprávanie o cyklodovolenke v talianskom Rimini a jeho okolí z roku 2026. A verte mi, bolo čo objavovať!
Presne také bolo naše septembrové Rimini. Po hlavnej dovolenkovej sezóne nás privítalo príjemné teplé počasie, slnko, pokojnejšia atmosféra a pláže bez letných davov turistov. Práve september má v Taliansku svoje osobitné čaro.
Naším hlavným programom bola cyklistika. Každý deň sme vyrážali na bicykle 9:30 v sprievode skvelých miestnych talianskych sprievodcov, ktorí nás previedli krásnymi trasami a denne s nami zvládli približne 60 kilometrov. Nebolo to len o kilometroch a športovom výkone. Bola to radosť z pohybu, spoznávanie okolia, krásna príroda, talianska atmosféra a predovšetkým výborná partia ľudí.
Veľkým bonusom boli samotní sprievodcovia. Priateľskí, ochotní, usmiati a vždy pripravení pomôcť. Človek mal pocit, že nejde na organizovaný zájazd, ale na dovolenku s dobrými priateľmi.
„ Mala som pocit, že za jediný deň som zo sedla bicykla videla toľko krásnych miest, koľko by človek pri bežnej dovolenke spoznával niekoľko dní „
Miesta, ktoré nás očarili
Naše cyklistické výlety nás zaviedli aj na nádherné miesta v okolí Rimini.
Jedným z nich bolo Verucchio a jeho historická pevnosť Rocca Malatestiana . Stojí na skalnatom kopci a ponúka prekrásne výhľady na údolie Valmarecchia a okolitú taliansku krajinu.
Táto historická pevnosť, spájaná s mocnou rodinou Malatestovcov , je jednou z najlepšie zachovaných pevností Malatestovcov.
Môžete preskúmať miestnosti pevnosti, objaviť rodokmeň Malatestovcov, legendu o láske medzi Paolom a Francescou a obdivovať nádherný výhľad z terasy, ktorá sa tiahne od kopcov až k moru.
Ďalším výnimočným miestom bola Villa Verucchio, kde sme navštívili františkánsky kláštor a kostol Santa Croce. Jeho pokojný rajský dvor (chiostro) a predovšetkým obrovský, viac ako 800-ročný cyprus svätého Františka sú skutočným zážitkom. Podľa legendy ho v roku 1213 zasadil sám svätý František z Assisi, keď do zeme zapichol svoju suchú pútnickú palicu, ktorá zázračne zakorenila.
Ďalšou zástavkou bol kostol na fotografii v pozadí Chiesa di San Fortunato, tento historický renesančný chrám z 15. storočia je známy okrem iného tým, že ukrýva vzácne umelecké diela vrátane oltárneho obrazu od slávneho Giorgia Vasariho.
A potom tu bola Gradara! Mestečko, ktoré nás očarilo svojou romantickou atmosférou. Už pri približovaní sa na bicykli sme obdivovali nádherné stredoveké hradby týčiace sa nad krajinou. Samotné mestečko nás privítalo úzkymi kamennými uličkami, kvetmi a romantickými zákutiami.
„ Gradara je ako návrat do minulosti. Miesto, kde sa história snúbi s romantikou.“
Atmosféra ukrýva príbeh veľkej, no tragickej lásky Paola a Francescy. Podľa legendy sa do seba zamilovali napriek tomu, že Francesca bola vydatá za Paolovho brata. Keď ich manžel odhalil, oboch milencov zabil. Ich príbeh nesmrteľnej lásky neskôr preslávil Dante Alighieri vo svojej Božskej komédii. Dodnes sa hovorí, že hrad Gradara je miestom, kde láska prekonáva aj hranice času. ❤️
A čo by to bol za pobyt v Rimini bez návštevy San Marína?
Vedeli ste, že existuje krajina, ktorá je taká malá, že by sa do nej zmestila niekoľkokrát väčšia slovenská dedina, no napriek tomu si už viac ako 1 700 rokov zachováva svoju nezávislosť? Volá sa San Maríno a ukrýva jeden z najzaujímavejších príbehov Európy.
Podľa legendy založil San Maríno v roku 301 kamenár menom Marinus. Utiekol pred prenasledovaním a našiel útočisko na hore Monte Titano. Tam sa rozhodol žiť slobodne, ďaleko od vojen a vládcov, ktorí by mu prikazovali, ako má žiť. Postupne sa okolo neho vytvorila malá komunita, z ktorej vznikla dnešná krajina.
Už samotná cesta a nádherná poloha na hore Monte Titano sú zážitkom. Čakajú vás krásne panoramatické výhľady na taliansku krajinu, kopce Apenín a pri dobrej viditeľnosti aj na pobrežie Jadranského mora.
Na San Maríne je najúžasnejšie to, že hoci je také malé, dokázalo si zachovať svoju samostatnosť celé stáročia. Je dôkazom toho, že na veľkosti nezáleží vždy najviac. Niekedy môže mať aj malá krajina obrovský príbeh.
Historické centrum vás prenesie do dávnych čias. Úzke kamenné uličky, starobylé námestia, historické budovy a predovšetkým tri majestátne stredoveké pevnosti – Guaita, Cesta a Montale. Najstaršia z nich, Guaita, má svoje počiatky už v 11. storočí.
A možno málokto vie, že tento malý štát má vlastné parlamentné zriadenie a dokonca dvoch kapitánov regentov, ktorí spoločne zastávajú funkciu hláv štátu vždy len šesť mesiacov.
Palazzo Pubblico je hlavnou budovou San Marína, ktorá sa nachádza priamo na námestí Piazza della Libertà v historickom centre mesta.
Na fotografii môžete vidieť:
- Radnicu a vládny palác (vľavo) – slúži ako sídlo hlavných vládnych inštitúcií a kapitánov-regentov (hláv štátu).
- Sochu Slobody (Statua della Libertà) – biela mramorová socha stojaca uprostred námestia, ktorá je symbolom nezávislosti a slobody tejto najstaršej republiky sveta.
Na fotografii je Basilica di San Marino (Bazilika svätého Marína), ktorá je hlavným katolíckym kostolom v celej republike.
Budova vyniká svojím neoklasicistickým štýlom s masívnymi korintskými stĺpmi na priečelí, vďaka čomu pripomína staroveký rímsky chrám. Je zasvätená svätému
Marínovi, zakladateľovi a patrónovi štátu, ktorého relikvie sú uložené priamo pod hlavným oltárom.
Nie náhodou je historické centrum San Marína spolu s horou Monte Titano zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Dve a pol hodiny voľného času v San Marine. Možno sa to zdá ako krátky okamih, no ja som sa snažila vychutnať si každú jeho minútu. Toto mestečko má v sebe neopakovateľné čaro, ktoré vás núti neustále sa zastavovať, obzerať, fotiť a natáčať. Každá ulička, každý výhľad a každý historický kútik mal svoje osobité kúzlo.
Voľný čas som využila aj na nákup suvenírov – nie obyčajných drobností, ale kúskov, ktoré mi budú ešte dlho pripomínať toto výnimočné miesto. Príjemne ma prekvapilo aj to, že ceny boli vo všetkých obchodoch rovnaké, takže som nemusela premýšľať, či niekde inde nekúpim lacnejšie.
A potom prišlo more, mušle a západy slnka…
A teraz si predstavte, že sa cyklistický deň ešte ani zďaleka nekončil!
Po návrate z každodennej cyklotúry sme sa približne od 14.30 hodiny opäť stretávali pri mori. Kúpali sme sa, oddychovali na pláži a užívali si teplé septembrové popoludnia až do večera.
Pre mňa malo Rimini ešte jedno osobitné čaro – nádherné mušle, ktoré som každý deň s radosťou zbierala na pláži. Také malé radosti, ktoré vám zostanú ako krásna spomienka na dovolenku.
Rimini má navyše nádhernú, dlhú promenádu, ideálnu nielen na bicyklovanie, ale aj na nekonečné prechádzky popri mori.
„A tie večery! Ružové západy slnka nad Jadranom vytvárali romantickú atmosféru, ktorú sa nedá opísať, tú treba jednoducho zažiť.“
„Dva dni pod mrakom bez SPF, no slnko si nás aj tak poriadne podalo. Kamoška v Panthenole je toho živým dôkazom. 😂☀️“
Talianska kuchyňa – kapitola sama osebe
A nesmiem zabudnúť na taliansku gastronómiu! Tá bola skutočne dokonalá. Čerstvé suroviny, výborné cestoviny, typické talianske špeciality a chute, ktoré k Taliansku jednoducho patria.
Osobitnú zmienku si zaslúžia aj majitelia nášho hotela. Úprimní, poctiví a pohostinní Taliani, ktorí nám svojím prístupom ukázali, čo znamená pravá talianska pohostinnosť. Hoci sme mali zaplatenú iba polpenziu, hotel ponúkol bohatý obedový bufet. Takéto gestá sa nezabúdajú.
Zaujímavosťou Rimini je aj tragický príbeh slávneho talianskeho cyklistu Marca Pantaniho, prezývaného Il Pirata. V roku 1998 dosiahol obrovský úspech, keď v jednom roku vyhral Giro d’Italia aj Tour de France. Jeho život však poznačili dopingové kontroverzie, depresie a závislosť od drog. Tragicky zomrel v roku 2004 práve v Rimini, vo veku iba 34 rokov.
Prečo by som sa tam vrátila?
Keď si spätne vybavím všetky tie zážitky, uvedomujem si, že sme nezažili len obyčajnú dovolenku pri mori.
Zažili sme pohodovú cyklistiku, krásne historické mestečká, majestátne pevnosti, romantické uličky, nádhernú prírodu, zaujímavú históriu, taliansku gastronómiu, teplé more, nádherné západy slnka a predovšetkým stretnutia s úžasnými ľuďmi.
Rimini, Verucchio, Villa Verucchio, Gradara a San Maríno a iné – každé z týchto miest nám ukázalo inú tvár Talianska.
Toto nebola iba dovolenka na bicykli. Bola to kombinácia pohybu, poznávania, oddychu, mora, priateľstva, výbornej kuchyne a pravého talianskeho dolce vita.
Z Rimini sme si neodniesli len najazdené kilometre, ale predovšetkým krásne spomienky, nové priateľstvá a pocit, že sme zažili niečo výnimočné.
Príjemné počasie, menej turistov, každodenná cyklistika, skvelí talianski sprievodcovia, pohostinný hotel, výlet do historického San Marína a pravá talianska atmosféra.
A čo je na tom najkrajšie? Človek nemusí byť vrcholový športovec, aby si takúto dovolenku užil. Trasy sú príjemné, program ponúka priestor na oddych aj spoznávanie a po každom cyklistickom dni vás čaká more.
Cyklodovolenka vôbec nie je o pretekaní ani o tom, kto príde do cieľa prvý. Každý si ide svojím tempom a nikto nemusí mať obavy, že nebude vládať alebo sa stratí.
Skupiny sú rozdelené podľa pokročilosti a fyzickej kondície, zvyčajne do dvoch až troch úrovní. Najdlhšie trasy majú približne 70 km, tie kratšie sa pohybujú okolo 20 km. Takže si každý môže vybrať podľa svojich možností a kondície.
A čo je na tom najlepšie? Počas trás sa robia zastávky na kávu, malé občerstvenie či oddych. Nie je to len o kilometroch, ale hlavne o zážitkoch, krásnych výhľadocha miestach, ktoré by ste možno pri klasickej dovolenke vôbec nenavštívili.
Preto sa určite netreba báť prihlásiť, aj keď si nie ste istí svojou kondíciou. Veď aj ja som kedysi začínala s otázkou, či to zvládnem. A dnes viem, že niekedy stačí len prekonať prvé obavy a vydať sa na cestu. 🚴♀️
